Dočasný fond pre odvetvia ohrozené uhlíkovým clom

Poslanci Európskeho parlamentu dnes pomerom hlasov 433:97 (146 sa zdržalo hlasovania) prijali svoje stanovisko v prvom čítaní k návrhu na zriadenie dočasného dekarbonizačného fondu – doplnkového nástroja k mechanizmu uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM). Týmto hlasovaním sa spor s Radou len začína: ide o mandát pre nadchádzajúce rokovania s členskými štátmi, Rada k tomuto konkrétnemu návrhu zatiaľ nezaujala vlastné stanovisko.

Fond má dočasne podporiť európskych výrobcov tovaru, na ktorý sa vzťahuje CBAM, a zmierniť riziko takzvaného úniku uhlíka, teda presunu výroby mimo EÚ kvôli cene za emisie. Financovať by ho malo 25 % príjmov členských štátov z predaja certifikátov CBAM za emisie z rokov 2026 a 2027, čo by podľa odhadu Európskej komisie malo vyniesť približne 633 miliónov eur. Fond reaguje na skutočnosť, že EÚ zároveň do roku 2034 postupne ruší bezplatné emisné povolenia pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje CBAM – hliník, hnojivá, železo a oceľ –, čím sa európski výrobcovia dostávajú do nevýhodnej pozície voči konkurencii z krajín bez porovnateľnej ceny uhlíka.

Na rozdiel od pôvodného návrhu Európskej komisie z decembra 2025 Parlament vo správe Výboru pre životné prostredie (spravodajca Pascal Canfin, Renew) presadil dlhšiu a skoršiu podporu – vyplácanie už za roky 2027 až 2029 namiesto jediného kola v roku 2028 –, rozšírenie okruhu príjemcov o hnojivá a firmy, ktoré tovary podliehajúce CBAM ďalej spracúvajú, a iné využitie nevyužitých prostriedkov: namiesto vrátenia členským štátom by mali smerovať na medzinárodné klimatické záväzky EÚ podľa Parížskej dohody.

Spravodajca Pascal Canfin (Renew) uviedol, že návrh rozširuje okruh výrobkov, na ktoré sa vzťahuje clo, zavádza prísnejšie pravidlá proti obchádzaniu – okrem iného presmerovaniu výroby z Číny – a ponúka riešenie pre poľnohospodárov aj vývozný režim pre európske firmy.

Za návrh hlasovali všetky štyri veľké demokratické frakcie prakticky jednomyseľne – S&D, Renew Europe aj Greens/EFA bez jediného hlasu proti, EPP takmer jednomyseľne za s iba ojedinelými hlasmi proti a časťou poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Proti sa postavila krajná pravica, avšak nie jednotne: ESN hlasovala proti takmer kompletne a pri plnej účasti, zatiaľ čo v prípade ECR a PfE bol obraz iný – absolútna väčšina ECR sa hlasovaniu radšej vyhla zdržaním sa hlasovania a len menšina hlasovala jednoznačne proti, podobne, hoci v menšej miere, sa zdržala hlasovania aj značná časť PfE. Krajná pravica tak vystupovala ako koordinovaný blok proti návrhu, ale v prípade dvoch z troch skupín išlo skôr o vyhýbavý postoj než o jednoznačné odmietnutie.

Účasť na hlasovaní dosiahla 94,3 % (676 z 717 poslancov) – najvyššia zo všetkých záverečných hlasovaní na tom istom utorkovom zasadnutí. Najvyššiu účasť mala ESN (100 %), najnižšiu naopak PfE (88,1 %).